Zatmenie srdca

Milé Slnko, prijmi prosím moje najhlbšie ospravedlnenie za to, čo sa stalo minulý piatok. Viem, že je tvojím právom nachvíľu si odpočinúť, v tieni mesiaca si zapáliť vytúženú cigaretu a zavrieť oči v opojnom návale vesmírneho nikotínu. A čo spravíme my? S dymovými sklíčkami v roztrasených ručičkách ťa hodiny sledujeme od Špicbergov po Faerské ostrovy a tešíme sa z tvojho hendikepu. Asi nás dnešok skutočne nudí natoľko, že nás z hypotermie súčasnosti dokáže vytiahnuť iba neúplnosť, anomália a nešťastie. Našimi idolmi sú Martinka z Turca a Nora Mojsejová, najobľúbenejšími miestami na svete sú Medžugorie, Bermudský trojuholník, či Oblasť 51, nie pre krásu tamojších ľudí a krajiny, ale pre odlišnosť týchto miest. Keby sa tam nestali polozázračné udalosti, boli by nám tieto miesta ukradnuté rovnako ako lúky nad Hutami, či vrábeľské vinice. Vieme, že poctivo svietiš 365 dní v roku a 24 hodín denne, ale my napriek problémom s krčnou chrbticou k tebe dvíhame zrak iba keď máš spustené nohavice. Dnes ráno si opäť v plnej zbroji, no pozdravíme ťa iba hromžením a zaťahovaním tienidiel v aute. Z výpočtov vieme, že svetlo zo Slnka dorazí na Zem za 8 minút, no myslím si, že keby niekedy prestalo svietiť, mnohí z nás by si to všimli až v júli. Nemáme pre teba milé slová ani na dovolenke v Turecku, ani keď nám v Chorvátsku týždeň prší napriek tomu, že si vedecky podloženým darcom života a zdravej farby. Neberte to zle, nevyzývam na založenie pseudoteroristickej cirkvi boha Ra, len ma trápi, že my sa ti obraciame chrbtom a ty si tu pre nás vo svojej nezištnosti vždy. Keď sme boli malí vedeli sme s tebou mimozmyslovo komunikovať a na zatvorených viečkach očí čítať tvoj ružový príbeh. Tvoje frekvenčné spektrum je inšpiráciou pre včielky a slávnych maliarov. Pomáhalo si nám páliť lupou mravce aj vyzliekať dievčatá do plávok. Je paradoxné, že tešiť sa z teba ako maličkosti, zároveň znamená, že sa tešíme z niečoho, čo je 109 krát väčšie ako „naša“ Zem. Vo svojom zániku si však podobné nám, ľuďom. Zhruba za 5 miliárd rokov sa začneš nafukovať a zničíš všetko, čo si dlhé veky budovalo. Dúfam, že vtedy ešte na svete zostane štipka zdravého rozumu, ktorá si tvoju spaľujúcu lásku nevysvetlí zle. Napokon vyhasneš a budeš do konca vekov blúdiť tmavým a chladným vesmírom. Dúfam, že si aspoň z času na čas spomenieš na jednu malú modrú planétku s maličkými bytosťami, ktoré ťa aspoň raz za čas pozorovali cez sklíčka spoza mesiaca.